Posunky.sk
Prekladový slovník slovenského jazyka - slovenského posunkového jazyka (pracovná verzia)
ÚvodO slovníkuPosunková zásobaVysvetlivkyŠpecifiká PJPracovný tímPodporili násKontakt

Vysvetlivky

Na úvodnej stránke slovníka máte možnosť si vybrať jeden z dvoch druhov prekladového slovníka:
  • slovenský jazyk - slovenský posunkový jazyk (okienko nachádzajúce sa v pravom stĺpci)
  • slovenský posunkový jazyk - slovenský jazyk (okienko nachádzajúce sa v pravom stĺpci)

Slovenský jazyk - slovenský posunkový jazyk

V pravom stĺpci sa nachádza okienko „Vyhľadávanie”. Zadajte hľadané slovo, na ktoré by ste potrebovali nájsť posunkový ekvivalent. Môžete zadať celé hľadané slovo alebo jeho prvé časti, prípadne výraz bez diakritických znamienok.

Slovenský posunkový jazyk - slovenský jazyk

Kliknutím na okienko „slovenský posunkový jazyk - slovenský jazyk” sa v pravom stĺpci objaví stránka s typmi posunkov. Zadajte, o ktorý typ posunku ide. Sú tri typy:
  • jednoručný posunok - ide o posunky, ktoré sa vytvárajú len jednou rukou,
  • dvojručný symetrický posunok - ide o posunky, ktoré sa vytvárajú dvomi rukami a majú zhodný tvar,
  • dvojručný asymetrický posunok - ide o posunky, ktoré sa vytvárajú dvomi rukami, pričom každá ruka má svoj odlišný tvar.
Kliknutím na zadaný typ posunku sa objavia parametre posunku:
  • pozície - kde sú ruky umiestnené v posunkovom priestore; pokiaľ sa ruky nachádzajú tesne v blízkosti časti tela, tak sa automaticky vyberá príslušný obrázok danej časti tela (poznámka: pri dvojručnom asymetrickom posunku sa vyberá obrázok pozície pasívnej ruky, výnimku tvoria posunky čísel, kde sa vyberá pozícia - pred telom),
  • tvary ruky - ako vyzerajú ruky, ktoré vytvárajú daný posunok,
  • pohyb - ako vyzerá smer pohybu, ktorý vytvára daný posunok,
  • kontakt - či sa aktívna ruka dotýka druhej ruky alebo tela, prípadne sa vôbec nedotýka; pokiaľ sa ruka, respektíve ruky nachádzajú tesne v blízkosti časti tela, tak sa automaticky vyberá príslušný obrázok danej časti tela s dotykom.
Vyberte si zadané parametre posunku, potom si vyhľadajte Vami vybraný posunok.

Štruktúra slovníkového hesla

Pod slovníkovým heslom (pod videozáznamom) sa nachádzajú tieto údaje:
  • typ hesla
  • typ posunku
  • počet aktívnych rúk
  • hovorený komponent
  • orálny komponent
  • oblasť použitia
  • kategória
  • zdroj
  • fonetický variant
  • synonymum
  • antonymum
  • gramatický popis/sémantická definícia

Typ hesla

Medzi typy slovníkových hesiel (slovníkových tvarov) posunkov sa zahrňujú:
  • jednoduché - ide o slovníkový tvar posunku, ktorý sa nečlení na ďalšie samostatné jednotky,
  • odvodené - ide o slovníkový tvar posunku, kde sa daná sekvencia posunkov skladá z dvoch posunkov, pričom druhý posunok je tvorený klasifikátorom alebo špecifikátorom tvaru a veľkosti,
  • zložené - ide o slovníkový tvar posunku, kde je daná sekvencia posunkov vyjadrená jednou významovou jednotkou, ale mierne sa líšia svojou formou od jednotlivých posunkov (zmenou parametra manuálnej zložky posunku, častejšie redukovaným pohybom ruky/rúk, a zmenou hovoreného komponentu),
  • slovné spojenia - ide o slovníkový tvar posunku, kde je daná sekvencia posunkov vyjadrená jednou významovou jednotkou bez zmeny formy posunkov,
  • daktylné - ide o slovníkový tvar posunku, v ktorej dve, prípadne tri, existujúce písmená slova väčšinového jazyka sú daktylné, vyjadrené prstovou abecedou.
Pri vyhľadávaní manuálnej časti posunku pri všetkých typoch hesla okrem jednoduchého sa vyhľadáva len prvá vyjadrená časť manuálneho posunku.

Typ posunku

Podrobnejšie informácie o typoch posunkov sú uvedené vyššie.

Počet aktívnych rúk

Ide o počet aktívnych rúk, ktoré sú v danom posunku v pohybe realizujúcom sa v posunkovom priestore. Pri jednoručných posunkoch je vždy jedna aktívna ruka. U praváka je aktívna pravá ruka, u ľaváka ľavá ruka. Pri dvojručných posunkoch môžu byť dve ruky aktívne alebo jedna ruka aktívna a druhá pasívna. Pasívnu ruku môžeme chápať dvomi spôsobmi: a) ruka, ktorá sa nepohybuje a nie je súčasťou posunku, b) ruka, ktorá sa nepohybuje a je súčasťou posunku; pasívna ruka vytvára pozíciu pre aktívnu ruku.

Pasívna ruka sa považuje za tú najspodnejšiu časť hornej končatiny od zápästia až po končeky prstov. Aktívna ruka, ktorá sa dotýka na tej pozícii (tzn. na mieste realizácie posunku) od predlaktia až po rameno hornej končatiny, sa považuje za jednoručný posunok. Pozícia od predlaktia až po rameno je súčasťou hornej časti tela.

Pri dvojručných posunkoch, kde môžu byť dve ruky aktívne, sa realizuje pohyb dvoma spôsobmi, a to súčasný pohyb dvoch rúk a striedavý pohyb dvoch rúk.

Obrázky figurantov, ktorí používajú aktívnu ruku v tomto slovníku:

Pravá aktívna ruka

Ľavá aktívna ruka

Pravá aktívna ruka

Pravá aktívna ruka

Pravá aktívna ruka

Pravá aktívna ruka

Hovorený komponent

Určujú sa tie slová, ktoré ústne a bezhlasne artikuluje väčšina nepočujúcich používateľov slovenského posunkového jazyka. Je potrebné poznamenať, že niektoré nie sú potvrdené, resp. je ich ťažké potvrdiť.

Hovorené komponenty sú slová, ktoré sa v slovenskom jazyku bežne skloňujú (ide o podstatné mená, prídavné mená, zámená a číslovky), ale v slovenskom posunkovom jazyku sa vyslovujú len v 1. páde jednotného čísla. Vo výnimočných prípadoch tvoria slová v 1. páde množného čísla.

Pri slovesách v minulom, prítomnom a budúcom čase sa môžu ústne vyslovovať slová, ktoré sa časujú vo všetkých osobách (1., 2. a 3. osoba) jednotného i množného čísla. Zároveň pri slovesách v minulom a budúcom čase, eventuálne v prítomnom čase, sa môžu ústne vyslovovať slová aj iným spôsobom, a to v neurčitku s koncovkou -ť.

Niektoré slová, ktoré používa väčšina nepočujúcich používateľov slovenského posunkového jazyka, patria v slovenskom jazyku do kategórií prísloviek, predložiek (napr. o, s/so, pod, oproti), spojok (napr. alebo, ale, keby, aj tak), častíc (napr. aspoň, asi, ešte, len) a citosloviec (aha, fuj, pst, au), a tie sa ústne vyslovujú spravidla rovnako ako slová v slovenskom jazyku.

Niekedy viac-menej závisí aj od špecifickej formy komunikácie používateľa slovenského posunkového jazyka, konkrétne od diglosie, čiže od striedavého používania dvoch odlišných jazykov na jednom území (slovenský jazyk ako väčšinový jazyk a slovenský posunkový jazyk ako menšinový jazyk); pričom jeden z nich používatelia pociťujú ako spoločensky vyššie postavený a hodnotnejší (vyššia varieta), oproti tomu druhému (nižšia varieta). Vyššia varieta sa používa napríklad v školách, na konferenciách, na úradoch a pod., a nižšia varieta napríklad v nepočujúcej rodine, medzi priateľmi v klube nepočujúcich, na športových aktivitách nepočujúcich a pod.

Orálny komponent

Určujú sa pohyby úst, ktoré používajú používatelia slovenského posunkového jazyka pri svojej komunikácii. Používanie orálnych komponentov nie je náhodné, je súčasťou vyjadrovania príslušných posunkov. Je dôležité vedieť ich správne používať. Orálny komponent nie je vhodné zamieňať za hovorený komponent, pretože ide o neprirodzený spôsob vyjadrovania v slovenskom posunkovom jazyku a na posunkujúceho to môže pôsobiť až veľmi rušivo. Výnimku tvorí hláska M, ktorú je možné zamieňať za hovorený komponent. Neplatí to však pre klasifikátory a špecifikátory tvaru a veľkosti.

Oblasť použitia

Ide o zaznamenávanie danej oblasti na území Slovenska, kde sa tieto posunky spravidla vyskytujú.

Z geografického hľadiska sa na území Slovenska vyskytuje variantnosť, rozrôznenosť posunkov aj podľa miest, v ktorých vznikali školy pre žiakov so sluchovým postihnutím, a to v Bratislave, Kremnici, Lučenci, Levoči a Prešove (v minulosti nebol posunkový jazyk uznaný ako základné ľudské právo nepočujúcich ho používať; kvôli zákazu posunkovej komunikácie v školách vznikali tzv. nárečia), prípadne aj podľa klubov nepočujúcich.

Kategória posunkov

Medzi špeciálne kategórie jednotlivých posunkov pre potreby slovníka sa zaraďujú:
  • archaický posunok - jazykový prostriedok, ktorý sa v bežnej posunkovej komunikácii už nepoužíva,
  • detský posunok - jazykový prostriedok, ktorý sa vyskytuje len u menších nepočujúcich detí,
  • inkorporovaný posunok - jazykový prostriedok, ktorý je vytvorený z dvoch pôvodných posunkov, keď sa do jedného pôvodného slovníkového tvaru posunku včlení parameter manuálnej zložky, a to iný tvar ruky posunku obsahujúceho číslo (od 1 do 10, prípadne do 5, ba i menej), napríklad: vo výraze TRI-TÝŽDNE sa do jedného posunku TÝŽDEŇ inkorporuje komponent tvaru ruky TRI,
  • neologický posunok - novoutvorený jazykový prostriedok,
  • obscénny posunok - jazykový prostriedok, ktorý má obscénnu povahu,
  • posunok nepriameho pomenovania - jazykový prostriedok, ktorý vo svojom základnom význame na prvý pohľad nezapadá do kontextu, ale až v ňom dostáva iný, prenesený význam; medzi nepriame pomenovania zaraďujeme metaforu, metonymiu, synekdochu a prirovnanie,
  • posunok staršej generácie - jazykový prostriedok, ktorý spravidla používa staršia generácia používateľov slovenského posunkového jazyka,
  • posunok strednej generácie - jazykový prostriedok, ktorý spravidla používa stredná generácia používateľov slovenského posunkového jazyka,
  • posunok tzv. menšej veľkosti - jazykový prostriedok, ktorý zobrazuje situáciu nezodpovedajúcej skutočnej veľkosti, napr. výraz LYŽOVAŤ-SLALOM vychádza zo zmenšenej postavy osoby znázorňujúcej na jednej ruke a vyjadruje daný posunok pre činnosť slalomu,
  • posunok tzv. životnej veľkosti - jazykový prostriedok, ktorý zobrazuje reálnu situáciu v životnej veľkosti, napr. výraz LYŽOVAŤ-SLALOM vychádza z popisu predmetu v skutočnej veľkosti, čiže chytiť lyžiarske palice a s nimi narábať pre činnosť slalomu,
  • posunok zo školského prostredia - jazykový prostriedok, ktorý je ovplyvnený prostredím škôl pre žiakov so sluchovým postihnutím a nie je viac-menej bežný pre posunkovú komunikáciu komunity nepočujúcich,
  • prevzatý posunok - jazykový prostriedok, ktorý je do posunkovej zásoby slovenského posunkového jazyka preberaný z iných národných posunkových jazykov,
  • špecifický posunok - špecifické posunky sú jazykové prostriedky, ktoré sú charakteristické tým, že často nesú nejakú pozitívnu alebo negatívnu emóciu, vyjadrujú rôzne stavy ľudskej psychiky alebo osobný postoj posunkujúceho k niekomu alebo niečomu a ich hodnotenie. Preklad špecifických posunkov zo zdrojového (slovenského posunkového) jazyka do cieľového (slovenského) jazyka môže obsahovať niekoľko slovných ekvivalentov.

Zdroj

Uvádzajú sa tie zdroje a materiály, v ktorých boli uvedené slovníkové tvary posunkov.

Fonetické varianty

Rozumieme nimi také jazykové prostriedky v slovenskom posunkovom jazyku, ktoré sa navzájom líšia: a) jedným parametrom manuálnej zložky posunku (tvar ruky/rúk alebo pozícia ruky/rúk, či pohyb ruky/rúk, prípadne orientácia ruky/rúk) a b) pripojeným špecifikátorom tvaru a veľkosti (napr. k posunku TELOCVIČŇA môžeme pridať špecifikátor tvaru miestnosti; o tomto špecifikátorovi je ale zmienené nižšie).

Synonymum

Jazykový prostriedok s rovnakým alebo blízkym významom. Jazykové prostriedky - posunky - sa odlišujú minimálne dvomi parametrami manuálnej zložky posunku (tvar ruky/rúk, pozícia ruky/rúk, pohyb ruky/rúk, prípadne orientácia ruky/rúk).

Antonymum

Jazykový prostriedok opačného významu.

Gramatický popis/sémantická definícia

Pri gramatickom popise sa nachádza krátka informácia, ktorá je potrebná pre lepšiu orientáciu čitateľa v slovníkových heslách.

Pri sémantickej definícii sa zobrazuje výklad významov slovníkových hesiel vtedy, ak význam slov slovenského jazyka nekorešponduje s významom posunkov slovenského posunkového jazyka. Ak majú slovníkové heslá viac významov ako jeden význam, vyznačujú sa arabskými číslicami (1., 2. a pod.).

Tematické oblasti a klasifikácia lexikálnych jednotiek slovenského posunkového jazyka


Podstatné mená

Podstatné mená v SPJ sú pomenovania osôb, zvierat, vecí, rastlín, duševných stavov (napr. láska, radosť, šťastie) a časových a priestorových javov (napr. sviatok, rok, dĺžka). V rámci podstatných mien sa rozlišujú dva typy: všeobecné a vlastné. Na podstatné mená sa pýtame týmito posunkovými otázkami: KTO?, KTO-INDEX:ono?, ČO?, ČO-INDEX:ono?, ČO? (vo význame čo je to?).

Slovesá

Slovesá v SPJ sú pomenovania dejov. Na slovesá sa pýtame posunkovými otázkami: ČO-ROBÍ?, ČO (sa) STALO?. Existujú tri základné typy slovies: jednoduché, priestorové a zhodové slovesá.

Jednoduché slovesá sú také slovesá, ktoré nemenia svoju formu posunku, čiže všetky parametre manuálnej zložky sú zachované.

Priestorové slovesá sú také slovesá, ktoré svojou činnosťou v závislosti od reálnej komunikačnej situácie zmenia parameter manuálnej zložky posunku - pozícia ruky/rúk v posunkovom priestore. Pozícia produkcie týchto slovies môže byť umiestnená mimo tela alebo priamo na tele, prípadne v blízkosti tela.

Zhodové slovesá sú slovesá, ktoré na rozdiel od vyššie uvedených slovies menia svoje parametre manuálneho posunku pre vyjadrenie subjektu a objektu. Konkrétne dochádza ku zmene smeru pohybu na vodorovnej rovine, resp. pozície ruky/rúk na vodorovnej rovine, a prípadne i orientácie ruky/rúk. Zhodové slovesá sa delia do troch podtypov: a) subjektovo-objektové zhodové slovesá - napr. keď ide o sloveso v 1. osobe singuláru - JA-POŽIČIAM-TEBE - pohyb ruky sa začína od posunkujúceho, čiže od subjektu komunikácie a končí sa pri objekte komunikácie, tieto slovesá zahŕňajú subjekt aj objekt, b) subjektové zhodové slovesá - ide o slovesá, ktoré v SPJ vyjadrujú vzťah k danému subjektu; na rozdiel od subjektovo-objektových zhodových slovies, ktoré v sebe zahŕňajú subjekt a objekt, subjektové zhodové slovesá zahŕňajú len subjekt lokalizovaný na príslušnej pozícii subjektu, napr. keď ide o sloveso MAŤ v 1. osobe singuláru - pozícia a pohyb ruky smeruje len k subjektu, c) recipročné slovesá - v SPJ sú také situácie, pri ktorých sa na jednom deji plnohodnotne zúčastňujú dvaja účastníci, môžu to byť dva subjekty alebo dva objekty, napr. BIŤ-SA.

Prídavné mená

Prídavné mená (v ponímaní akostné prídavné mená) vyjadrujú vlastnosti osôb, zvierat, vecí, rastlín a duševných stavov. Tieto vlastnosti vyplývajú zo skúsenosti, poznania a opísania skutočnosti, napr. červený, sladký, jemný, a zo subjektívneho hodnotenia, napr. krásny, šťastný, veselý. Na tieto prídavné mená sa pýtame všeobecnou otázkou AKÝ, ale častejšie sa používajú dvojposunkové otázky na kategórie objektov. Na osoby sa pýtame týmito otázkami: AKÝ TYP?, AKÁ POVAHA?, AKO VYZERÁ?, na duševné stavy osoby: AKO CÍTI?, na farby: AKÁ FARBA?, FARBA ČO?, na chute: AKÁ CHUŤ?, CHUŤ ČO?, na zvieratá, veci a rastliny: AKO VYZERÁ?.

Príslovky

Príslovky možno členiť na deiktické a hodnotiace. Deiktické príslovky, čiže príslovky miesta a času, sú tie pomenovania, ktoré orientujú v konkrétnej komunikatívnej situácii a zvyčajne sa vyjadrujú prostredníctvom deiktických výrazov, napr. dnu, hore, hlboko, priamo, nedávno, minule, pozajtra, nasledujúci, nabudúce, v priebehu dňa, zajtra, dnes. Na príslovky miesta sa pýtame otázkami KDE?, KDE MIESTO?, MIESTO KDE?, KAM?, KAM-ORIENTÁCIA?, AKO-ORIENTÁCIA?. Na príslovky času sa zvyčajne pýtame otázkami KEDY?, AKO ČASTO?. Do tejto kategórie nepatria názvy ročných období, mesiacov, dní, častí dňa a názvy časových jednotiek pre hodiny. Hodnotiace príslovky sú tie pomenovania, ktoré určujú, hodnotia, a tak dotvárajú pomenovania javov objektívnej skutočnosti, napr. pekne, veľmi, súkromne, dobre, strašne.

Zámená

Zámená sú tie posunky, ktoré ukazujú na javy a živé a neživé veci, a odkazujú na iné pomenovania v komunikácii. Zámená možno rozdeliť na: a) osobné zámená tvoria deiktické posunky smerujúce k prítomným a neprítomným osobám; pomocou deiktickej akcie má za hlavný cieľ identifikovať účastníka; sem patria aj privlastňovacie zámená; b) ukazovacie zámená predstavujú posunky, ktoré ukazujú alebo odkazujú smerom k danej pozícii osôb, zvierat a vecí, že ich označujú ako bližšie k posunkujúcemu alebo vzdialenejšie či najvzdialenejšie; c) kvantitatívne zámená tvoria posunky, ktoré odkazujú alebo ukazujú všeobecne na osobu, vec, kvantitu a okolnosť a pritom vymedzujú ich rozsah kvantitatívnym ohraničením; d) neurčité zámená predstavujú posunky, ktoré odkazujú alebo ukazujú na osobu, zviera alebo vec tak, že ich len všeobecne naznačujú.

Číslovky

Číslovky v SPJ sú tie posunky, ktoré majú číselný význam. Delia sa na určité a neurčité. Určité číslovky vyjadrujú konkrétny počet a neurčité všeobecný počet. Pýtame sa na ne otázkami: KOĽKO?. Určité číslovky sa v SPJ svojou formou a významovosťou rozdeľujú na štyri typy: základné, radové, násobné a ikonické.

Základné číslovky označujú jednoduchý počet, prípadne číslice. Tieto číslovky sa ďalej delia na základné všeobecné číslovky a základné špecifické číslovky. Základné všeobecné číslovky sa produkujú v neutrálnom priestore pred telom bez pohybu. Dlane tvarov ruky/rúk, ktoré znázorňujú čísla od jedna a viac, sú orientované len k telu. Na základné všeobecné číslovky a na niektoré základné špecifické číslovky sa pýtame otázkami: KOĽKO? a AKÉ ČÍSLO?. Základné špecifické číslovky sa od základných všeobecných čísloviek mierne líšia svojou formou. Hoci významom sa dosť líšia tým, že je možné ich použiť len v špecifických kontextoch. Pre vzájomnú odlišnosť sa základné špecifické číslovky delia na šesť podtypov vyjadrujúcich: a) sumu v eurách a bývalých slovenských korunách; na číslovky sumy sa pýtame otázkami: KOĽKO?, CENA KOĽKO?, KOĽKO STOJÍ?; b) dátum v kalendári - na číslovky dátumu sa pýtame otázkou DÁTUM?, KOĽKO-DÁTUM?; c) hodiny, ktoré sa významovo spájajú len s hovoreným komponentom slova o, napr. o jednej; na číslovky hodín sa pýtame otázkou O-KOĽKEJ?; d) dôraz čísel, ktorý poukazuje na zreteľ čísel v danej komunikácii; na číslovky dôrazu čísel sa pýtame otázkou: KOĽKO?; e) viacúčelovosť čísel, ktorá vykazuje na zhodnú formu posunkov, ale obsahuje odlišné významy, ide napr. o zreteľ čísel, odhadnutie čísel, nameranú rýchlosť jazdy, či o tenisovú hru (game); na číslovky viacúčelovosti čísel sa pýtame otázkou: KOĽKO?; f) známku v škole - na číslovky známok ako klasifikačnej stupnice sa pýtame otázkami AKÁ ZNÁMKA a ZNÁMKA ČO?.

Radové číslovky označujú význam poradia čísel. Radové číslovky sa podľa formy a významu rozlišujú na 6 podtypov vyjadrujúcich: a) vizuálno-priestorové poradie vzťahujúce sa na zrakové a miestne zobrazenie objektov viditeľné v reálnej situácii; na tento typ čísloviek sa pýtame viacposunkovými otázkami MIESTO KDE-ŠPECIFIKÁTOR:poradie? alebo KDE MIESTO-ŠPECIFIKÁTOR:poradie? Špecifikátor znázorňujúci poradie sa môže pohybom meniť v závislosti od situačného objektu; b) poradie častí vzťahujúce sa na diely filmu a na dĺžku času v športových zápasoch; na diely filmu sa pýtame viacposunkovou otázkou KOĽKO ČASŤ?; c) poradie tried, ročníkov len v škole, na tento typ čísloviek sa pýtame viacposunkovými otázkami KOĽKO TRIEDA?, KOĽKO ROČNÍK?; d) poradie umiestnenia v súťaži, na tento typ čísloviek poradia umiestnenia sa pýtame otázkou KOĽKO MIESTO?; e) poradie vyučovacích hodín v rozvrhu, na tento typ čísloviek sa pýtame viacposunkovou otázkou KOĽKO HODINA?; f) poradie ligy v súťaži, na tento typ čísloviek sa pýtame viacposunkovou otázkou KOĽKO LIGA?

Násobné číslovky, ktoré označujú význam opakovania alebo násobnosti deja. Na tieto číslovky sa pýtame otázkou KOĽKOKRÁT?.

Ikonické číslovky poukazujú na číslice. Formálne sa takmer zhodujú so základnými všeobecnými číslovkami okrem jedného parametra - orientácie ruky (dlane). Ikonické číslovky sa delia na tri podtypy vyjadrujúce: a) údaj o roku, ktorý poukazuje na posledné dve číslice nejakého konkrétneho letopočtu, napr. rok 2019; b) zobrazujúce číslo na nejakom objekte, ktoré poukazuje na viditeľné číslo ilustrované na textile, papieri, tabuli, nástenke a pod. Na tento typ čísloviek zobrazujúceho čísla sa zvyčajne pýtame otázkou AKÉ ČÍSLO?; c) číslo prevodového stupňa pri riadení vozidla.

Častice

Častice sú posunky, prostredníctvom ktorých posunkujúci subjektívne zvýrazňuje časti svojej výpovede. Častice teda vyjadrujú postoj, aktuálnosť, dôležitosť, špecifikáciu, upozornenie k výpovedi, situácii, reálnej skutočnosti, kontextu. Častice môžu byť aj samostatnými výpoveďami. Na tieto častice nie je možné sa pýtať doplňovacími otázkami.

V SPJ sa medzi častice zaraďujú: a) hodnotiace častice, ktoré vyjadrujú istotu či neistotu platnosti obsahu výpovede na osi áno-nie, b) vytyčovacie častice, ktoré vyzdvihujú, vytyčujú posunky, ktoré posunkujúci považuje pre výpoveď dôležité, zároveň ide o vysvetľovanie obsahu povedaného, c) záporné častice, ktoré vyjadrujú zápor k výpovedi, d) kategoriálne častice, ktoré pomenúvajú posunky, ktoré špecifikujú objekty vo výpovedi z pohľadu, vôle posunkujúceho, a vyznačujú sa pre daný, charakteristický, príznačný objekt, e) podmienkové častice, ktoré vyjadrujú podmienky vo výpovedi, f) aspektové častice, ktoré naznačujú dej výpovede z hľadiska jeho začiatku, priebehu a konca, prípadne ešte nerealizujúceho deja, g) spájajúce častice, ktoré označujú spájanie posunkov alebo viet; posunky vo vete alebo vety v súvetí sú voľne pričlenené a medzi ne sa kladie daná častica obyčajne vtedy, keď to vloží posunkujúci z vlastnej vôle, h) častice nepriamych pomenovaní, ktoré pomenúvajú posunky, ktoré majú svoj prenesený význam.

Citoslovcia

Citoslovcia (v ponímaní vlastné citoslovcia) vyjadrujú predovšetkým samostatne hodnotiace emócie alebo citové reakcie a kontakt s posunkujúcim (vrátane pozdravov a rôznych kontaktových výrazov).

Opytovacie výrazy

Opytovacie výrazy pomenúvajú tie posunky, ktorými sa pýtame na otázky. Tieto výrazy zodpovedajú v jazykovede bežného pojmu "wh-" výrazy. Používajú sa pri pýtaní sa na podstatné mená, slovesá, prídavné mená, príslovky, zámená a číslovky, napr. KTO, ČO, KDE, KAM, KEDY, KOĽKO, PREČO, NAČO.

Klasifikátory a špecifikátory

Klasifikátory a špecifikátory tvoria ďalšiu kategóriu posunkov. Klasifikátory pomenúvajú alebo opisujú deje osôb, zvierat, vecí, rastlín a duševných stavov. Špecifikátory pomenúvajú alebo opisujú osoby, zvieratá, veci, rastliny a duševné stavy.

Klasifikátory svojimi charakteristickými klasifikátorovými tvarmi rúk fungujú ako zástupné posunky za subjekty alebo objekty ako celok, alebo len ich časti (napr. hlava, oči, zuby, nohy), a súčasne sa kombinujú so slovesným dejom pohybu a pozície. Klasifikátory sa delia na štyri základné typy: a) klasifikátory celého objektu, ktoré zastupujú osobu, zviera, vec, rastlinu, prírodný jav, b) klasifikátory častí tela, ktoré zastupujú časť ľudského alebo zvieracieho tela, c) klasifikátory držania, kde sa klasifikujú tvary ruky podľa držania, nosenia a manipulácie s objektmi, d) klasifikátory dotyku, kde sa klasifikujú tvary ruky podľa dotknutia sa na objekty.

Špecifikátory tvaru a veľkosti označujú alebo opisujú charakteristické vlastnosti daných objektov. Nepodieľajú sa na slovesnom deji pohybu a pozície. Charakterizujú vzhľad objektov do najmenších podrobností, reprezentujú hĺbku, hrúbku, šírku, obrys, povrch, množstvo rozličných objektov. Špecifikátory sa rozdeľujú na na dva typy: a) statické, kde pohyb ruky zostáva na tej pozícii bez vykonania pohybu a tvar ruky sa nemení, b) popisujúce, kde sa vykonáva pohyb ruky opisujúci tvar objektu, čiastočne sa mení i tvar ruky.


Copyright © 2018 – 2021 Stránky programuje Eriksson Studio - tvorba internetových stránok